Máme doma batoľa
Už to nie je bábätko, ale k dospelosti má ešte dlhú cestu. Neponáhľajte sa príliš s prevádzaním vášho dieťaťa na rodinný jedálny lístok. V tomto veku sa budujú celoživotné stravovacie návyky, ktoré sú potom zodpovedné za zdravie a výskyt civilizačných chorôb v dospelom veku.
A nezabúdajte! Deti sa učia najviac napodobňovaním svojich rodičov a okolia. Buďte pre nich preto dobrým príkladom. Vytvorte z jedla príjemný rituál a príležitosť pre spoločné stolovanie celej rodiny.
Mlieko pre batoľatá
Materské alebo dojčenské mlieko je jedinou potravinou, ktorú dojča prijíma v prvých 4−6 mesiacoch.
Ale aj po zavedení pevnej zložky nepodceňujte úlohu mlieka v jedálnom lístku batoľaťa. Mlieko totiž obsahuje živiny potrebné pre správny rast a vývoj batoľaťa. Týmito dôležitými živinami sú napríklad železo a vitamín D, ktoré sú vo veľkej miere obsiahnuté v mlieku pre batoľatá, vo výrazne menšom množstve potom v mlieku kravskom.
Batoľa potrebuje iné množstvo živín ako dospelý
Určite ste už aj vy použili vetu: „Rastie ako z vody“. V batoľacom veku (1−3 roky) dieťa naozaj veľmi rýchlo rastie a vyvíja sa. Tomu musí byť prispôsobené aj množstvo živín, ktoré v tomto období dostáva. Napríklad potrebuje až štyrikrát viac železa ako dospelý človek alebo dvakrát viac vitamínu D (na kilogram váhy).
Viete, že v prvých troch rokoch…
- sa nervové bunky v mozgu prepájajú a tieto spojenia sa upevňujú najviac a najrýchlejšie v celom živote? Po treťom roku rýchlosť aj intenzita klesá.
dieťa takmer zdvojnásobí svoju výšku?
dieťa takmer zdvojnásobí svoju výšku?Slovenským batoľatám chýbajú niektoré dôležité živiny
Štúdia skúmajúca výživové návyky a ich vplyv na zdravie slovenských detí zistila výrazné nedostatky vo výžive batoliat. Tie sa týkajú predovšetkým vitamínu D a železa.
Nedostatočný príjem vitamínu D majú takmer všetky batoľatá (95 %). Alarmujúce číslo vyšlo ale tiež pri železe, kde ho má nedostatok takmer každé batoľa (78%), čo môže zvyšovať riziko chudokrvnosti. Deti majú zároveň nevhodnú skladbu tukov v strave, konzumujú menej prospešných nenasýtených mastných kyselín a viac nasýtených.
V dôsledku potvrdeného nadmerného príjmu bielkovín a soli sa tak u detí môže zvyšovať riziko rozvoja civilizačných chorôb v dospelosti, akými sú obezita a kardiovaskulárne ochorenia.
Spoluautorka „Odporúčaní na výživu dojčiat a batoliat – 2015“.
„Vitamín D má zásadnú rolu pri zabudovávaní vápnika do kostí. V prípade jeho nedostatku môže hroziť dieťaťu rozvoj krivice (rachitídy), ktorá v minulosti z pediatrických ambulancií temer vymizla. Nedostatočný príjem vitamínu D sa môže tiež prejaviť spomaleným rastom dieťaťa, skrivením chrbtice (skolióza). Môžu byť prítomné aj častejšie infekty dýchacích ciest, dieťa môže byť apatické, ale aj naopak viac precitlivené.“
Ako zistíte, že vášmu dieťatku chýbajú dôležité živiny?
To, že dieťaťu chýbajú niektoré zo spomínaných živín, je často zle rozoznateľné od jesennej únavy, prechladnutia alebo len zlej nálady dieťaťa. Svoje dieťa ale poznáte najlepšie vy sami, a tak sa v prípade podozrenia na nedostatok niektorých živín neváhajte poradiť s lekárom.
V tabuľke nájdete najčastejšie príznaky nedostatku železa a vitamínu D.
Dostatočný príjem živín = vyvážený jedálniček + mlieko
Vyššie spomenutým nedostatkom môžete však predchádzať. Základným predpokladom je vyvážený jedálniček a pravidelná konzumácia mlieka.
Pediatrami odporúčaná denná dávka mlieka je aspoň 330 ml.
Ďalej je vhodné zaraďovať červené mäso, vajíčka, tučné ryby (ako napríklad tuniak, losos) a mliečne výrobky.
Ak aj po prvom roku vaše dieťa naďalej dojčíte, mliečna dávka je hradená formou mlieka materského. V tomto prípade však dbajte na vlastnú pestrú stravu a vyvážený jedálniček, pretože kvalita materského mlieka závisí okrem iného aj na množstve a kvalite živín, ktoré prijímate.
Ako doplnkovú mliečnu výživu v závislosti od intenzity dojčenia voľte radšej mlieko určené pre batoľatá než obyčajné kravské.
Voľte radšej mlieko pre batoľatá, nie kravské
Spoluautorka „Odporúčaní na výživu dojčiat a batoliat – 2015“.
„Na rozdiel od kravského mlieka dodá mlieko určené pre batoľatá dieťaťu optimálne množstvo nevyhnutne dôležitých živín pre správny rast, tvorbu kostí a rozvoj pamäti a koncentrácie.
Tieto mlieka sú totiž okrem iného na rozdiel od obyčajného kravského mlieka značne obohatené o železo, vitamín D a prospešné nenasýtené mastné kyseliny. A štúdie dokazujú, že práve tieto živiny chýbajú slovenským batoľatám, ktoré majú nesprávnu skladbu stravy.“
V 330 ml dodá špeciálne mlieko pre batoľatá až takmer 90 % odporúčanej dennej dávky vitamínu D, zatiaľ čo kravské mlieko len 2 %. Čo sa týka železa, mlieko pre batoľatá dodá 50 % OVD, zatiaľ čo kravské mlieko len 19 %. Na vápnik sú oba druhy mlieka rovnako bohaté.
U bielkovín v detskom jedálničku menej znamená viac
Na rozdiel od jedálnička dospelej osoby je príliš veľké množstvo bielkovín v jedálničku batoľaťa zárodkom pre obezitu v neskoršom veku. Pre batoľa je teda výhodnejšie dostať mlieko s nižším množstvom bielkovín a následne konzumovať bez rizika ďalšie na bielkoviny bohaté potraviny, ako je napríklad mäso.
Aj z tohto pohľadu je teda vhodné zvoliť mlieko pre batoľatá, ktoré dodá len polovičné množstvo bielkovín ako mlieko kravské.
5 rád, ako sa vyvarovať nedostatočnému príjmu železa a vitamínu D
- Pokračujte v dojčení aj po 1. roku veku dieťaťa, prípadne voľte mlieko pre batoľatá v strave dieťaťa aspoň do troch rokov.
- Dieťaťu dávajte aspoň 330 ml mlieka materského alebo mlieka pre batoľatá a ďalšie mliečne výrobky.
- Nezabúdajte na pestrý a vyvážený jedálniček (zaraďte tiež červené mäso, tučné ryby, vajíčka, …).
- Choďte na prechádzky. Vitamín D totiž dieťa získava aj zo slniečka.
- S kravským mliekom ešte vyčkajte (má málo železa, vitamínu D a príliš veľa bielkovín).
Pestrá strava
Nutričné programovanie a jeho význam
Už viete, že zdravie človeka a výskyt civilizačných chorôb možno najviac ovplyvniť v priebehu prvých 1000 dní. .
Tiež, že zdravie dieťaťa je možné do značnej miery naprogramovať správnym zložením jedálnička, v ktorom pestrosť hrá jednu z hlavných rolí.
Základné odporúčania pre pestrú stravu
- Zaraďte prvé nemliečne príkrmy do stravy dieťaťa medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom v závislosti od druhu mliečnej výživy.
- Dbajte na pestrý a dostatočný príjem zeleniny, mäsa vrátane rýb, ovocia.
- Snažte sa obmedziť konzumáciu jednoduchých cukrov (sladkostí), soli a vyberajte potraviny s vhodnou skladbou tukov, s prevahou rastlinných olejov.
- Nezabúdajte na dostatok mlieka (najlepšie materského, prípadne dojčenského alebo mlieka určeného pre batoľatá) a mliečnych výrobkov.
- Nevyhýbajte sa žiadnej potravine. Nové potraviny, vrátane potenciálnych alergénov, zaraďujte už od začiatku prikrmovania
1. Dôležité je správne začať
Koniec prvého polroka života predstavuje pre dieťa zlomové obdobie, kedy mu materské alebo náhradné dojčenské mlieko už nestačí pokrývať rastúce nutričné nároky.
Je preto dôležité začať so zavádzaním prvých príkrmov.
odborný garant štúdie „Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí“
zostavovateľka „Odporúčaní na výživu dojčiat a batoliat – 2015“
„Podľa najnovších odporúčaní ESPGHAN by dieťa malo prvé nemliečne príkrmy ochutnať nie skôr ako v ukončenom 17. týždni a nie neskôr ako v ukončenom 27. týždni veku. Ak je dieťa plne dojčené, tuhú stravu zavádzame v ukončenom 6. mesiaci veku, u nedojčených detí, by mal byť tento interval kratší a to po ukončenom 4. mesiaci.
So zavádzaním prvých príkrmov by sa mamičky nemali príliš ponáhľať, ale ani ho zbytočne odďaľovať. Mohlo by to mať negatívny vplyv, napríklad v podobe alergie, anémie alebo naštartovania porúch z nedostatočnej výživy a rozvoja porúch príjmu potravy.
Keďže každé dieťa je rozdielne, rozhodnutie, kedy začať s podávaním príkrmov, je vždy potrebné konzultovať s pediatrom.“
2. Pestrosť už od počiatku
Zdravá zelenina
Ako prvé sa odporúča zaradiť zeleninové príkrmy. Na ich pestrosť by ste mali dbať už od počiatku.
„Okrem toľko obľúbenej mrkvy a zemiakov je potrebné včas ponúknuť dieťaťu i ďalšie druhy zeleniny, dobre poslúži hrášok, brokolica a karfiol. Neskôr môžeme pridať kaleráb, špenát, cuketu, červenú kapustu a ďalšie,“ doplňuje doktorka Čierna.
Ako sa vyhnúť škodlivinám
Ak nemáte overené zdroje čerstvej zeleniny, treba si dávať pozor na možný výskyt zvýšeného množstva dusičnanov a pesticídov. Bio zelenina by mala mať nižší obsah nežiaducich látok ako zvyšky pesticídov a dusičnany, môže však na druhej strane tým, že nie je chemicky ošetrená, obsahovať plesne alebo parazity, pochádzajúce z hnojív na báze zvieracieho trusu. Takúto situáciu môžu vyriešiť príkrmy s vekovým určením, u ktorých je obsah akýchkoľvek škodlivín prísne limitovaný.
Červené mäso radšej ako biele
Aj tu dbajte na pestrosť. Vyberajte predovšetkým chudé druhy mäsa a majte pri tom na pamäti, že červené mäso obsahuje až trikrát viac železa ako biele. Nedostatok železa nesúvisí iba s možným rozvojom anémie, ale môže tiež zapríčiniť poruchy rozvoja poznávacích funkcií alebo problémy s imunitou.
Najvhodnejšie je mäso (v tomto poradí): chudé hovädzie, teľacie, kuracie, morčacie, králičie, chudé bravčové, jahňacie.
Odporúča sa 1x týždenne mäso nahradiť vaječným žĺtkom.
TIP: Kuracie mäso má zhruba 3x menej železa ako červené bravčové a hovädzie. Podiel červeného mäsa by preto mal v jedálničku dieťaťa predstavovať viac ako 50 % z celkového skonzumovaného množstva mäsa.
Na čo si dať pozor! Úplne nevhodné sú údeniny, ktoré obsahujú okrem pre deti veľa nevhodných pridaných látok, aj veľké množstvo soli a nasýtených tukov.
3. So soľou a cukrom opatrne
Príkrmy minimálne do prvých narodenín nedosládzajte ani nedosoľujte. Zamedzíte tak možnému rozvoju obezity a ochorení srdca a ciev, ktoré sa prejavujú v neskorších rokoch.
TIP 1: Starostlivo sledujte zloženie potravín, či a koľko soli (sodíka) obsahujú. Nenechajte dieťa navyknúť na chuťovo výraznejšie, slanšie jedlá. Môže potom odmietať bežne upravenú stravu, pretože mu bude pripadať fádna.
TIP 2: Vyvarujte sa používaniu sladkostí ako odmeny alebo na utíšenie boliestok. Vybudujete tak návyk, ktorý vás i dieťa môže neskôr trápiť.
Odborníci na výživu tiež neodporúčajú do 2 rokov veku zaraďovať deťom do jedálnička nízkotučné potraviny.
4. Dostatok mlieka
Aj po prvom polroku života dieťaťa zostáva mlieko naďalej dôležitým zdrojom hlavne železa, vápnika a vitamínu D, ktorý telo potrebuje pre správny rast kostí a zubov. Taktiež po prvých narodeninách by malo dieťa prijímať 330-500 ml mlieka denne alebo výrobkov z neho. Najvhodnejším zdrojom mlieka zostáva aj naďalej dojčenie, pokiaľ to nie je možné, tak kvalitná náhradná mliečna výživa.
5. Nebojte sa alergénov
Podľa stanoviska WHO a ESPGHAN je optimálnym zdrojom výživy u prospievajúceho bábätka v prvom polroku materské mlieko. Dojčenie v tomto období je tiež najlepšou prevenciou alergie. V prípade, že začínate zavádzať príkrmy, nie je potrebné sa vyhýbať lepku ani potenciálne alergénnym potravinám, ako sú napr. rybie mäso alebo vaječný bielok.
Príkrmy by ste mali zavádzať nie skôr ako v ukončenom 4. mesiaci veku u nedojčených detí a nie neskôr ako v ukončenom 6. mesiaci veku u detí dojčených.
Najmä ryby je vhodné ponúknuť dieťaťu už okolo pol roka. Sú zdrojom toľko potrebných omega-3 mastných kyselín, morské ryby sú tiež zdrojom dôležitého jódu.
Na čo si dať pozor! Ryby je samozrejme potrebné podávať veľmi opatrne s ohľadom na kvalitu suroviny a tiež na kosti a možnosť poranenia dieťaťa. Je tu na mieste voliť detské príkrmy s vekovým určením.
odborný garant štúdie „Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí“
zostavovateľka „Odporúčaní na výživu dojčiat a batoliat – 2015“
„Ako prvé sa odporúča zaradiť zeleninové príkrmy. Už prvá strava by mala byť dostatočne pestrá. Do jedálnička postupne pridávajte potraviny obsahujúce lepok a ďalšie alergénne potraviny, na ktoré by si telo malo zvyknúť. Nezabúdajte na potraviny s dostatočným obsahom železa, teda na mäso – predovšetkým teľacie alebo hovädzie.“
Alergie
Alergie zaraďujeme medzi civilizačné ochorenia, ktorých výskyt v posledných rokoch významne narastá.
Vplyvu génov sa tu síce úplne nevyhnete, napriek tomu ale môžete významne ovplyvniť, či a do akej miery sa alergie u vášho dieťaťa prejavia.
Pravdepodobnosť výskytu alergií
Veľa rodičov je presvedčených, že pokiaľ nejakou alergiou trpia oni, rovnaká budúcnosť čaká aj ich bábätko. Nie je tomu ale celkom tak.
„Ak je jeden z rodičov alergik, je riziko, že dieťa bude tiež alergikom, asi 30 až 45 percent. Ak sú alergici obaja rodičia, je riziko až 70 %. Rozvoj alergických ochorení možno ovplyvniť diétnymi opatreniami v prvých mesiacoch života dojčaťa.“
Prevencia a jej úloha
Zásadnú úlohu v prevencii alergií hrá jednoznačne dojčenie, optimálne aspoň pol roka.
Dôležité je i to, kedy a ako a čím začnete bábätko prikrmovať. Práve stretnutie s prvými príkrmami môže byť totiž momentom, kedy malý organizmus zareaguje alergickou odozvou.
Ani skoro, ani neskoro
Štúdie ukazujú, že pre zdravý vývoj dieťaťa je správny čas začatia prvých nemliečnych príkrmov veľmi dôležitý. Okrem podvýživy, porúch príjmu potravy či anémie sa tým môžete vyvarovať aj neskoršiemu rozvoju alergií u vášho dieťaťa.
Na čo si dať pozor. Rodičia by nemali začínať príliš skoro, ale tiež nie je vhodné prechod na pevnú stravu zbytočne odďaľovať.
Pre dojčené, čiastočne dojčené aj nedojčené deti platí, že prvý nemliečny príkrm by dieťa malo ochutnať nie skôr ako pred ukončeným 4. a nie neskôr ako po ukončenom 6. mesiaci veku.
Čím začať?
Odborníci sa zhodujú v tom, že začínať by ste mali zeleninou. Postupne pridávajte mäso, najlepšie to s vysokým obsahom železa, a tiež ryby. Neodďaľujte ani kontakt s lepkom vo forme obilnín. Pestrosť stravy doplňujte pravidelnými dávkami rôzneho ovocia.
TIP: Ak si neviete rady čím začať, poraďte sa so svojím pediatrom.
Alergény, áno či nie?
Odporúča sa tiež neodkladať ani potenciálne alergénne potraviny (napr. paradajka, zeler, jahody alebo tropické ovocie). Štúdie nepreukázali, že ich odďaľovanie znižuje riziko rozvoja alergických ochorení.
Na čo si dať pozor. S orieškami a semienkami opatrne, u malých detí hrozí riziko vdýchnutia, preto musia byť podávané jemne mleté.
TIP: Nové druhy potravín zavádzajte do stravy dieťaťa postupne. Zaraďte vždy jeden druh a počkajte 2-3 dni, či sa neprejavia príznaky potravinovej alergie (napr. žihľavka). Ak nie, pridajte ďalšiu potravinu.
Neodôvodnené vyradenie niektorých potravín z jedálneho lístku (napr. vajec, mlieka) môže byť dôvodom nedostatočného krytia výživových potrieb dieťaťa. To môže viesť k celkovému neprospievaniu dieťaťa, napríklad k chudokrvnosti alebo osteoporóze. Ak je určitá alergia preukázaná, nemalo by to byť dôvodom na to, aby sme vyraďovali z jedálnička aj iné potraviny, na ktoré dieťa alergické nie je.
Báť sa lepku?
Posledné štúdie ukazujú, že zavádzanie lepku do stravy dojčaťa najneskôr do ukončeného 7. mesiaca spolu s dojčením môže obmedziť riziko prepuknutia celiakie či alergie na pšenicu.
TIP: Aj tu platí postupnosť. Počiatočné množstvo odborníci definujú na úrovni približne 6 g/deň, tzn. zo začiatku zhruba dve lyžičky pšeničnej múky do zeleninového alebo ovocného príkrmu alebo dve drobnejšie sušienky vhodné pre daný vek s postupným zavedením plnej cereálnej porcie do výživy.
„Celiakia je autoimunitné ochorenie, vyvolané neprimeranou reakciou organizmu na lepok (glutén), ktorý sa nachádza v obilninách ako pšenica, špalda, raž, ovos alebo jačmeň. Najčastejšie začína koncom prvého roka (po zavedení múčnych jedál do stravy) alebo v 2. a 3. roku života zvýšenou dráždivosťou, anorexiou, vracaním a chronickými hnačkami s objemnými zapáchajúcimi stolicami. Riziko vývoja celiakie závisí od genetických, imunologických a environmentálnych faktorov“.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka
Alergia na bielkovinu kravského mlieka postihuje približne 3 % dojčiat. U väčšiny detí sa prejaví už do 3. mesiaca, vzácnejšie aj neskôr, v závislosti na dobe, kedy sa dieťa s bielkovinou kravského mlieka stretlo. Polovica detí sa alergie zbaví do prvých narodenín, u 90 % detí potom vymizne do šiestich rokov veku.
Príznaky
Medzi najčastejšie príznaky patria ekzémy, hnačky, zvracanie a krv v stolici, menej časté sú ťažkosti s dýchaním alebo anafylaktická reakcia.Na čo si dať pozor. „V prípade podozrenia na alergiu vždy príznaky konzultujte s pediatrom. Jedine on môže posúdiť, či ide skutočne o alergiu alebo napríklad črevnú infekciu.“ dodává doktorka Szépeová.
Tipy ako sa jej vyhnúť
- Najlepšiu prevenciu predstavuje výlučné dojčenie do 6. mesiacov.
- V prípade, že dojčiť nemôžete, podávajte dieťaťu v prvom polroku kvalitné HA mlieko, ktoré má vďaka čiastočne rozštiepenej bielkovine zníženú schopnosť vyvolávať alergickú reakciu.
Diagnostika
K diagnostike využívajú lekári tzv. eliminačnú diétu.
Ak prejavmi alergie trpí dojčené dieťa, matka vynechá zo svojej stravy mliečne výrobky. Ak sa príznaky vyskytli u dieťaťa dokrmovaného dojčenskou mliečnou výživou, lekár jej odporučí nahradiť bežné dojčenské mlieko špeciálnou mliečnou výživou.
Špeciálna výživa
Špeciálne mlieka pre liečbu alergie obsahujú bielkovinu upravenú spôsobom zaručujúcim, že mlieko už nemá schopnosť vyvolávať alergickú reakciu (mliečna bielkovina je vysoko naštiepená). Po ich zavedení sa stav dieťaťa zlepší najneskôr do 1 mesiaca.
Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že aj po zavedení liečebného mlieka s vysoko naštiepenou bielkovinou príznaky čiastočne pretrvávajú. Potom musí lekár siahnuť po preparátoch, v ktorých je bielkovina nahradená zmesou aminokyselín; tu už je alergická reakcia úplne vylúčená.Návrat k obyčajnému mlieku
Špeciálna výživa
Pokiaľ po zavedení špeciálneho mlieka prejavy alergie vymiznú, lekár si vás pravdepodobne zhruba po mesiaci eliminačnej diéty pozve na kontrolu a vysvetlí vám, ako postupne prevádzať dieťa späť na klasickú mliečnu výživu (expozičný test).
Pokiaľ príznaky pretrvávajú
Pokiaľ sa pôvodné prejavy znovu objavia, je diagnóza alergie na bielkovinu kravského mlieka potvrdená a dieťa je ďalej liečené špeciálnym mliekom s vysoko rozštiepenou bielkovinou, prípadne mliekom obsahujúcim iba aminokyseliny. Koncom prvého roku života sa vykoná opätovné posúdenie, či alergia na bielkovinu kravského mlieka trvá.
Nesnažte sa dieťa liečiť sami
Základom úspešnej liečby alergie je včasná diagnostika a okamžité nasadenie špeciálnych liečebných mliečnych mliek.
Nevhodné alternatívy
Riešenie rozhodne nepredstavujú alternatívy vyrábané z rastlinných surovín a nesprávne pomenované ako „mlieka“ – sójové, mandľové, kokosové, gaštanové – ktoré môžu tiež vyvolať alergiu, alebo nekryjú nutričné potreby dojčiat.Kvôli možnej skríženej reakcii sú rovnako tak nevhodné aj mlieka iných cicavcov, ako napríklad kozie alebo ovčie.
Strava dojčiacej matky
Výhody dojčenia
Dojčením dodávate vášmu dieťaťu tu najlepšiu výživu, ktorú mu môžete v prvých mesiacoch ponúknuť. Materské mlieko obsahuje všetko dôležité pre rast a vývoj dieťaťa v prvých mesiacoch života a jeho zloženie zodpovedá všetkým nárokom rastúceho detského organizmu. Dojčenie prináša nesporné výhody pre dieťa, ale i pre matku.
- Podporuje správny vývoj metabolizmu vášho dieťaťa
- Obsahuje relatívne vysoké hladiny dôležitých mastných kyselín a iných živín, ktoré podporujú rast a vývoj mozgu vášho dieťaťa v ranom veku
- Podporuje rozvoj tráviaceho traktu a imunitného systému dieťaťa
„Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa veľmi intenzívne zasadzuje o podporu dojčenia ako nenahraditeľného spôsobu správneho naštartovania rastu a vývoja dieťaťa. Je však dôležité, aby sa správne stravovala aj dojčiaca matka. Bez jej zodpovedného a uvedomelého prístupu ku kvalitnej, pestrej a nutrične vyváženej strave nebude mať dostatok výživných látok ani jej dojčené dieťa.“
Zvýšené nároky na výživu dojčiacej ženy
Vaša vlastná strava je kľúčová ako pre vás tak i pre vaše dieťa, lebo čokoľvek jete alebo pijete, sa prostredníctvom materského mlieka dostáva aj k vášmu dieťaťu. Množstvo a kvalita materského mlieka sú teda závislé okrem iného na množstve a kvalite živín, ktoré prijímate. Musíte tiež svojmu telu kompenzovať nedostatok živín, spôsobený tvorbou materského mlieka.
Viete, že na pokrytie produkcie mlieka a zároveň pre zachovanie vlastných nutričných zásob potrebuje mať dojčiaca matka energetický príjem o 700 kilokalórií vyšší, čiže približne 2900 kcal, t.j. o tretinu viac ako v období pred otehotnením? Ako však ukázala nedávna slovenská štúdia, polovica dojčiacich žien mala príjem energiet nedostatočný.
Rozhodne teda nedržte v tomto období obmedzujúce diéty, hoci túžba rýchlo schudnúť na pôvodnú váhu je iste silná. Hoci je v tomto období starostlivosť o dieťa pre vás určite prvoradá, myslite aj na vaše vlastné stravovanie, aby ste zabezpečili dostatok výživných látok nielen pre dieťa, ale chránili aj svoje budúce zdravie.
Úprava množstva základných živín v čase dojčenia
Bielkoviny
Príjem bielkovín by mal stúpnuť asi o 15 g za deň. Zvýšeného príjmu docielite zaradením nízkotučných mliečnych výrobkov, chudého mäsa, strukovín alebo vajec.
Sacharidy
Sacharidov potrebuje matka približne o 50 g viac. Ideálny je príjem zložených sacharidov vo forme celozrnných potravín než príjem jednoduchých cukrov vo forme sladkostí.
Tuky
Príjem tukov nijako neobmedzujte. Naopak, v prípade zdraviu prospešných omega 3 mastných kyselín (DHA), je odporúčané príjem navýšiť. Toho docielite častejším zaradením rýb alebo vhodných rastlinných olejov (napr. repkového a konopného).
Doplnenie nedostatku vitamínov a minerálnych látok
Pri dojčení je dôležitý dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok, jednak kvôli priamemu prechodu niektorých z nich do materského mlieka a jednak kvôli doplneniu vlastných zásob matky, ktoré sa dojčením postupne vyčerpávajú.
„Dojčiacim ženám často vo výžive chýba dostatočný príjem kyseliny listovej, železa, vitamínu D, vápnika, zinku, jódu alebo vitamínov skupiny B. Napríklad vitamín D a vápnik potrebujú deti pre správny rast zubov a kostí. Železo a zinok podporujú správnu funkciu imunitného systému. Omega 3 mastné kysliny zase prispievajú k vývoju mozgu a kognitívnych funkcií detského organizmu, komplex vitamínov B pomáha matke znižovať pocit únavy.“
Zloženie jedálneho lístku dojčiacej ženy
Základom je pestrá a vyvážená strava a zvýšený kalorický príjem. Celodenný jedálny lístok dojčiacej ženy by mal teda obsahovať:
- 5−6 porcií* sacharidov, teda cestoviny, ryžu, zemiaky, pečivo, ideálne celozrnné
- 3−4 porcie* mliečnych výrobkov, najlepšie polo alebo nízkotučných, dobre stráviteľné sú kyslomliečne výrobky
- 1−3 porcie* bielkovín, teda mäso, ryby, vajcia, strukoviny
- 2−4 porcie* ovocia, ideálne čerstvé
- 3−5 porcií* čerstvej i dusenej zeleniny
*veľkosť jednej porcie sa rovná zarovnanej dlani
Pri starostlivosti o bábätko je niekedy ťažké sústrediť sa na vlastný jedálny lístok. Neváhajte požiadať vašich blízkych o pomoc s domácnosťou či starostlivosťou o bábätko a starajte sa aj sama o seba.
TIP: Stravu je možné doplniť aj vhodným výživovým doplnkom určeným špeciálne dojčiacim ženám. Pri výbere sa môžete poradiť s vašim lekárom alebo lekárnikom.
Pitný režim
Nemenej dôležité je pri dojčení dbať i na pitný režim. Príjem tekutín by sa mal navýšiť o množstvo vyprodukovaného materského mlieka. Celkový príjem by teda mal byť 2−3 litre denne, v horúcich dňoch i viac.
Najvhodnejšia je neperlivá kvalitná voda alebo minerálka so slabou mineralizáciou. Vhodné sú tiež riedené džúsy a ovocné čaje a nezabúdajte ani na mliečne nápoje, ktoré sa počítajú do príjmu mliečnych výrobkov. Dávajte pozor na bylinné čaje – biologicky aktívne látky z bylín prechádzajú do materského mlieka. Množstvo kávy a silných čiernych čajov obmedzte na max. 2−3 denne a alkohol pokiaľ možno vylúčte úplne.
Čomu sa vyhnúť?
Pri dojčení nie je vhodné sa v jedálnom lístku obmedzovať vo výbere potravín, či už z dôvodu prevencie alergií alebo nadúvania bábätka, pretože každému bábätku môže vadiť iná súčasť výživy matky. Sama určite čoskoro vypozorujete, po ktorom vašom jedle sa dieťatko necíti dobre.
TIP: Zapisujte si, čo ste v priebehu dňa jedli. Reakcia bábätka na vašu stravu je oneskorená väčšinou o 6−12 hodín. Takto ľahšie odlíšite, na čo z vašej stravy dieťa reagovalo a budete môcť situáciu prípadne skonzultovať s pediatrom.
Alternatívne stravovanie počas dojčenia
Pokiaľ ste sa rozhodli aj v čase dojčenia stravovať alternatívnym spôsobom, je dôležité aby ste dbali najmä na dostatočný príjem vitamínu D, vitamínu A, vitamínov rozpustných vo vode, jódu a nenasýtených mastných kyselín. Ich nedostatočný príjem sa totiž odráža na obsahu dôležitých látok v materskom mlieku.
„Najviac ohrozené bývajú dojčiace ženy, ktoré sa stravujú prísne veganským spôsobom. To znamená nekonzumujú žiadne produkty živočíšneho pôvodu, akými sú napríklad mäso, mliečne výrobky a vajíčka. Mali by preto dbať na dostatočný príjem pre dieťa dôležitých látok, najmä železa, vitamínu B12 a omega 3 mastných kyselín, ktorých výskyt býva pri takto stravovaní často nedostatočný. Môžu tak predísť napríklad závažným prejavom chudokrvnosti a neurologickým poruchám u svojho dieťaťa“.