Prvých 1000 dní pre zdravie v budúcnosti

parents-pic-1Výživa v tehotenstveparents-pic-2Prvných 180 dníparents-pic-3Ako začať s príkrmamiparents-pic-4Máme doma batoľa

Prvých 180 dní

Ako v tehotenstve, tak i po narodení zostáva správna výživa zásadným faktorom, vďaka ktorému môžete naprogramovať budúce zdravie svojho dieťatka. Materské mlieko je bezpochyby pre vaše bábätko tým najlepším riešením. Každá kvapka je svojím zložením unikátna a je odrazom jedálneho lístka mamičky. Stravujte sa preto s rozumom. Nezabúdajte, že dôležité látky, ktoré potrebuje dieťatko pre svoj správny vývoj získava práve z materského mlieka a niektoré tieto látky prechádzajú priamo zo stravy matky do materského mlieka.

Strava dojčiacej matky

Výhody dojčenia

Dojčením dodávate vášmu dieťaťu tu najlepšiu výživu, ktorú mu môžete v prvých mesiacoch ponúknuť. Materské mlieko obsahuje všetko dôležité pre rast a vývoj dieťaťa v prvých mesiacoch života a jeho zloženie zodpovedá všetkým nárokom rastúceho detského organizmu. Dojčenie prináša nesporné výhody pre dieťa, ale i pre matku.

  • Podporuje správny vývoj metabolizmu vášho dieťaťa
  • Obsahuje relatívne vysoké hladiny dôležitých mastných kyselín a iných živín, ktoré podporujú rast a vývoj mozgu vášho dieťaťa v ranom veku
  • Podporuje rozvoj tráviaceho traktu a imunitného systému dieťaťa

Zvýšené nároky na výživu dojčiacej ženy

Viete, že na pokrytie produkcie mlieka a zároveň pre zachovanie vlastných nutričných zásob potrebuje mať dojčiaca matka energetický príjem o 700 kilokalórií vyšší, čiže približne 2900 kcal, t.j. o tretinu viac ako v období pred otehotnením? Ako však ukázala nedávna slovenská štúdia, polovica dojčiacich žien mala príjem energie nedostatočný.

To, že tým čo jete, ovplyvňujete svoje zdravie, je známa vec. Ale menej známa je skutočnosť, že práve časť dôležitých živín prijatých stravou matky prechádza priamo do materského mlieka. A ďalšie dôležité výživné látky do materského mlieka dodáva vaše telo zo zásob. Preto je množstvo a kvalita prijímaných živín stravou veľmi dôležitá ako pre vás, tak pre vaše dieťa.

Rozhodne teda nedržte v tomto období obmedzujúce diéty, hoci túžba rýchlo schudnúť na pôvodnú váhu je iste silná. Hoci je v tomto období starostlivosť o dieťa pre vás určite prvoradá, myslite aj na vaše vlastné stravovanie, aby ste zabezpečili dostatok výživných látok nielen pre dieťa, ale chránili aj svoje budúce zdravie.

Úprava množstva základných živín v čase dojčenia

Bielkoviny

Príjem bielkovín by mal stúpnuť asi o 15 g za deň. Zvýšeného príjmu docielite zaradením nízkotučných mliečnych výrobkov, chudého mäsa, strukovín alebo vajec.

Sacharidy

Sacharidov potrebuje matka približne o 50 g viac. Ideálny je príjem zložených sacharidov vo forme celozrnných potravín než príjem jednoduchých cukrov vo forme sladkostí.

Tuky

Príjem tukov nijako neobmedzujte. Naopak, v prípade zdraviu prospešných omega 3 mastných kyselín (DHA), je odporúčané príjem navýšiť. Toho docielite častejším zaradením rýb alebo vhodných rastlinných olejov (napr. repkového a konopného).

Doplnenie nedostatku vitamínov a minerálnych látok

Pri dojčení je dôležitý dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok, jednak kvôli priamemu prechodu niektorých z nich do materského mlieka a jednak kvôli doplneniu vlastných zásob matky, ktoré sa dojčením postupne vyčerpávajú.

potreba-zivin

prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH
prednosta II. Detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave

„Dojčiacim ženám často vo výžive chýba dostatočný príjem kyseliny listovej, železa, vitamínu D, vápnika, zinku, jódu alebo vitamínov skupiny B. Napríklad vitamín D a vápnik potrebujú deti pre správny rast zubov a kostí. Železo a zinok podporujú správnu funkciu imunitného systému. Omega 3 mastné kysliny zase prispievajú k vývoju mozgu a kognitívnych funkcií detského organizmu, komplex vitamínov B pomáha matke znižovať pocit únavy.“

Zloženie jedálneho lístku dojčiacej ženy

pyramida

Základom je pestrá a vyvážená strava a zvýšený kalorický príjem. Celodenný jedálny lístok dojčiacej ženy by mal teda obsahovať:

  • 5−6 porcií* sacharidov, teda cestoviny, ryžu, zemiaky, pečivo, ideálne celozrnné
  • 3−4 porcie* mliečnych výrobkov, najlepšie polo alebo nízkotučných, dobre stráviteľné sú kyslomliečne výrobky
  • 1−3 porcie* bielkovín, teda mäso, ryby, vajcia, strukoviny
  • 2−4 porcie* ovocia, ideálne čerstvé
  • 3−5 porcií* čerstvej i dusenej zeleniny

*veľkosť jednej porcie sa rovná zarovnanej dlani

Pri starostlivosti o bábätko je niekedy ťažké sústrediť sa na vlastný jedálny lístok. Neváhajte požiadať vašich blízkych o pomoc s domácnosťou či starostlivosťou o bábätko a starajte sa aj sama o seba.

TIP: Stravu je možné doplniť aj vhodným výživovým doplnkom určeným špeciálne dojčiacim ženám. Pri výbere sa môžete poradiť s vašim lekárom alebo lekárnikom.

Pitný režim

Nemenej dôležité je pri dojčení dbať i na pitný režim. Príjem tekutín by sa mal navýšiť o množstvo vyprodukovaného materského mlieka. Celkový príjem by teda mal byť 2−3 litre denne, v horúcich dňoch i viac.

Najvhodnejšia je neperlivá kvalitná voda alebo minerálka so slabou mineralizáciou. Vhodné sú tiež riedené džúsy a ovocné čaje a nezabúdajte ani na mliečne nápoje, ktoré sa počítajú do príjmu mliečnych výrobkov. Dávajte pozor na bylinné čaje – biologicky aktívne látky z bylín prechádzajú do materského mlieka. Množstvo kávy a silných čiernych čajov obmedzte na max. 2−3 denne a alkohol pokiaľ možno vylúčte úplne.

Čomu sa vyhnúť?

Pri dojčení nie je vhodné sa v jedálnom lístku obmedzovať vo výbere potravín, či už z dôvodu prevencie alergií alebo nadúvania bábätka, pretože každému bábätku môže vadiť iná súčasť výživy matky. Sama určite čoskoro vypozorujete, po ktorom vašom jedle sa dieťatko necíti dobre.

TIP: Zapisujte si, čo ste v priebehu dňa jedli. Reakcia bábätka na vašu stravu je oneskorená väčšinou o 6−12 hodín. Takto ľahšie odlíšite, na čo z vašej stravy dieťa reagovalo a budete môcť situáciu prípadne skonzultovať s pediatrom.

Alternatívne stravovanie počas dojčenia

Pokiaľ ste sa rozhodli aj v čase dojčenia stravovať alternatívnym spôsobom, je dôležité aby ste dbali najmä na dostatočný príjem vitamínu D, vitamínu A, vitamínov rozpustných vo vode, jódu a nenasýtených mastných kyselín. Ich nedostatočný príjem sa totiž odráža na obsahu dôležitých látok v materskom mlieku.

bederova

MUDr. Alžbeta Béderová, CSc.
vedúca Odboru podpory zdravia a Poradne zdravia, RÚVZ Bratislava a odborníčka na výživové odporúčania

„Najviac ohrozené bývajú dojčiace ženy, ktoré sa stravujú prísne veganským spôsobom. To znamená nekonzumujú žiadne produkty živočíšneho pôvodu, akými sú napríklad mäso, mliečne výrobky a vajíčka. Mali by preto dbať na dostatočný príjem pre dieťa dôležitých látok, najmä železa, vitamínu B12 a omega 3 mastných kyselín, ktorých výskyt býva pri takto stravovaní často nedostatočný. Môžu tak predísť napríklad závažným prejavom chudokrvnosti a neurologickým poruchám u svojho dieťaťa“.

Alergie

Alergie zaraďujeme medzi civilizačné ochorenia, ktorých výskyt v posledných rokoch významne narastá.

Vplyvu génov sa tu síce úplne nevyhnete, napriek tomu ale môžete významne ovplyvniť, či a do akej miery sa alergie u vášho dieťaťa prejavia.

Pravdepodobnosť výskytu alergií

Veľa rodičov je presvedčených, že pokiaľ nejakou alergiou trpia oni, rovnaká budúcnosť čaká aj ich bábätko. Nie je tomu ale celkom tak.

MUDr. Renáta Szépeová, PhD.
Vedúca lekárka Gastroenterologickej ambulancie Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM v Martine

„Ak je jeden z rodičov alergik, je riziko, že dieťa bude tiež alergikom, asi 30 až 45 percent. Ak sú alergici obaja rodičia, je riziko až 70 %. Rozvoj alergických ochorení možno ovplyvniť diétnymi opatreniami v prvých mesiacoch života dojčaťa.“

 

Prevencia a jej úloha

Zásadnú úlohu v prevencii alergií hrá jednoznačne dojčenie, optimálne aspoň pol roka.

Dôležité je i to, kedy a ako a čím začnete bábätko prikrmovať. Práve stretnutie s prvými príkrmami môže byť totiž momentom, kedy malý organizmus zareaguje alergickou odozvou.

Ani skoro, ani neskoro

Štúdie ukazujú, že pre zdravý vývoj dieťaťa je správny čas začatia prvých nemliečnych príkrmov veľmi dôležitý. Okrem podvýživy, porúch príjmu potravy či anémie sa tým môžete vyvarovať aj neskoršiemu rozvoju alergií u vášho dieťaťa.

Na čo si dať pozor. Rodičia by nemali začínať príliš skoro, ale tiež nie je vhodné prechod na pevnú stravu zbytočne odďaľovať.

Pre dojčené, čiastočne dojčené aj nedojčené deti platí, že prvý nemliečny príkrm by dieťa malo ochutnať nie skôr ako pred ukončeným 4. a nie neskôr ako po ukončenom 6. mesiaci veku.

Čím začať?

Odborníci sa zhodujú v tom, že začínať by ste mali zeleninou. Postupne pridávajte mäso, najlepšie to s vysokým obsahom železa, a tiež ryby. Neodďaľujte ani kontakt s lepkom vo forme obilnín. Pestrosť stravy doplňujte pravidelnými dávkami rôzneho ovocia.

TIP: Ak si neviete rady čím začať, poraďte sa so svojím pediatrom.

Alergény, áno či nie?

Odporúča sa tiež neodkladať ani potenciálne alergénne potraviny (napr. paradajka, zeler, jahody alebo tropické ovocie). Štúdie nepreukázali, že ich odďaľovanie znižuje riziko rozvoja alergických ochorení.

Na čo si dať pozor. S orieškami a semienkami opatrne, u malých detí hrozí riziko vdýchnutia, preto musia byť podávané jemne mleté.

TIP: Nové druhy potravín zavádzajte do stravy dieťaťa postupne. Zaraďte vždy jeden druh a počkajte 2-3 dni, či sa neprejavia príznaky potravinovej alergie (napr. žihľavka). Ak nie, pridajte ďalšiu potravinu.

Neodôvodnené vyradenie niektorých potravín z jedálneho lístku (napr. vajec, mlieka) môže byť dôvodom nedostatočného krytia výživových potrieb dieťaťa. To môže viesť k celkovému neprospievaniu dieťaťa, napríklad k chudokrvnosti alebo osteoporóze. Ak je určitá alergia preukázaná, nemalo by to byť dôvodom na to, aby sme vyraďovali z jedálnička aj iné potraviny, na ktoré dieťa alergické nie je.

Báť sa lepku?

Posledné štúdie ukazujú, že zavádzanie lepku do stravy dojčaťa najneskôr do ukončeného 7. mesiaca spolu s dojčením môže obmedziť riziko prepuknutia celiakie či alergie na pšenicu.

TIP: Aj tu platí postupnosť. Počiatočné množstvo odborníci definujú na úrovni približne 6 g/deň, tzn. zo začiatku zhruba dve lyžičky pšeničnej múky do zeleninového alebo ovocného príkrmu alebo dve drobnejšie sušienky vhodné pre daný vek s postupným zavedením plnej cereálnej porcie do výživy.

MUDr. Jarmila Kabátová
Gastroenterologická ambulancia a ambulancia pre deti a dorast, Piešťany

„Celiakia je autoimunitné ochorenie, vyvolané neprimeranou reakciou organizmu na lepok (glutén), ktorý sa nachádza v obilninách ako pšenica, špalda, raž, ovos alebo jačmeň. Najčastejšie začína koncom prvého roka (po zavedení múčnych jedál do stravy) alebo v 2. a 3. roku života zvýšenou dráždivosťou, anorexiou, vracaním a chronickými hnačkami s objemnými zapáchajúcimi stolicami. Riziko vývoja celiakie závisí od genetických, imunologických a environmentálnych faktorov“.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka

Alergia na bielkovinu kravského mlieka postihuje približne 3 % dojčiat. U väčšiny detí sa prejaví už do 3. mesiaca, vzácnejšie aj neskôr, v závislosti na dobe, kedy sa dieťa s bielkovinou kravského mlieka stretlo. Polovica detí sa alergie zbaví do prvých narodenín, u 90 % detí potom vymizne do šiestich rokov veku.

Príznaky

Medzi najčastejšie príznaky patria ekzémy, hnačky, zvracanie a krv v stolici, menej časté sú ťažkosti s dýchaním alebo anafylaktická reakcia.

Na čo si dať pozor. „V prípade podozrenia na alergiu vždy príznaky konzultujte s pediatrom. Jedine on môže posúdiť, či ide skutočne o alergiu alebo napríklad črevnú infekciu.“ dodává doktorka Szépeová.

Tipy ako sa jej vyhnúť

  1. Najlepšiu prevenciu predstavuje výlučné dojčenie do 6. mesiacov.
  2. V prípade, že dojčiť nemôžete, podávajte dieťaťu v prvom polroku kvalitné HA mlieko, ktoré má vďaka čiastočne rozštiepenej bielkovine zníženú schopnosť vyvolávať alergickú reakciu.

Diagnostika

K diagnostike využívajú lekári tzv. eliminačnú diétu.

Ak prejavmi alergie trpí dojčené dieťa, matka vynechá zo svojej stravy mliečne výrobky. Ak sa príznaky vyskytli u dieťaťa dokrmovaného dojčenskou mliečnou výživou, lekár jej odporučí nahradiť bežné dojčenské mlieko špeciálnou mliečnou výživou.

Špeciálna výživa

Špeciálne mlieka pre liečbu alergie obsahujú bielkovinu upravenú spôsobom zaručujúcim, že mlieko už nemá schopnosť vyvolávať alergickú reakciu (mliečna bielkovina je vysoko naštiepená). Po ich zavedení sa stav dieťaťa zlepší najneskôr do 1 mesiaca.

Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že aj po zavedení liečebného mlieka s vysoko naštiepenou bielkovinou príznaky čiastočne pretrvávajú. Potom musí lekár siahnuť po preparátoch, v ktorých je bielkovina nahradená zmesou aminokyselín; tu už je alergická reakcia úplne vylúčená.

Návrat k obyčajnému mlieku

Špeciálna výživa

Pokiaľ po zavedení špeciálneho mlieka prejavy alergie vymiznú, lekár si vás pravdepodobne zhruba po mesiaci eliminačnej diéty pozve na kontrolu a vysvetlí vám, ako postupne prevádzať dieťa späť na klasickú mliečnu výživu (expozičný test).

Pokiaľ príznaky pretrvávajú

Pokiaľ sa pôvodné prejavy znovu objavia, je diagnóza alergie na bielkovinu kravského mlieka potvrdená a dieťa je ďalej liečené špeciálnym mliekom s vysoko rozštiepenou bielkovinou, prípadne mliekom obsahujúcim iba aminokyseliny. Koncom prvého roku života sa vykoná opätovné posúdenie, či alergia na bielkovinu kravského mlieka trvá.

Nesnažte sa dieťa liečiť sami

Základom úspešnej liečby alergie je včasná diagnostika a okamžité nasadenie špeciálnych liečebných mliečnych mliek.

Nevhodné alternatívy

Riešenie rozhodne nepredstavujú alternatívy vyrábané z rastlinných surovín a nesprávne pomenované ako „mlieka“ – sójové, mandľové, kokosové, gaštanové – ktoré môžu tiež vyvolať alergiu, alebo nekryjú nutričné potreby dojčiat.

Kvôli možnej skríženej reakcii sú rovnako tak nevhodné aj mlieka iných cicavcov, ako napríklad kozie alebo ovčie.